Bratislava, Pressburg, Pozsony

(Trochu z dejín nášho hlavného mesta)

20 – 15 mil.: Kostry Pliopitheca - (Epi) Pliopithecus vindobonensis; nadčeľaď pliopitekoidovce
14–10 mil.: Nález zubov najstaršieho hominoidného druhu Griphopitecus suessi (alebo Griphopitecus darwini)
6. - 8.stor.: Prví Slovania na tomto území (cca od roku 500 dodnes)
623 – 658: Súčasť Samovej ríše, ktorá vznikla porážkou franského kráľa Dagoberta I. Slovanmi pod vedením Sama (podľa niektorých zdrojov bol Samo bol korutánsky Slovan) v bitke pri Wogastisburgu (podľa správy z tzv. Fredegarovej kroniky).
Okolo r. 805/ 807: Uratislaburgium - Wratisslaburgium - Pisonium (po latinsky) Podľa Aventina dalo moravské knieža menom Uratislaus (čiže Vratislav) postaviť na mieste zničenej rímskej hraničnej pevnosti Pisonium mesto, ktoré nieslo meno po svojom zakladateľovi Uratislaburgium.
833 – 907: Súčasť Veľkej Moravy (podľa niektorých zdrojov ríše Starých Slovákov)
Okolo r. 850: Istropolis (z gréčtiny, názov pochádza z čias christianizácie a používal ho neskôr kráľ Matej Korvín)
Rok 907: 1. písomná zmienka o Bratislave Braslavespurch (Brezalauspurch) v Salzburgských análoch (Annales Juvavenses maximi) - podľa starších prameňov vznikol názov podľa kniežaťa Braslava, podľa novších prameňov však má názov pôvod od Predslava, zrejme tretieho syna Svätopluka
Po roku 1001: Preslavva Civitas (po latinsky Hrad Preslava/Bratislava) doložené na minciach
2.12.1291: Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest.
1436: Žigmund Luxemburský udelil mestu právo používať erb.
1464: Matej Korvín potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy Zlatou bulou.
1536 – 1784: Hlavné mesto Kráľovského Uhorska, neskôr Uhorska
1563 – 1830: Korunovačné mesto uhorských kráľov.
1843: Kodifikácia stredoslovenského jazyka Ľudovítom Štúrom a jeho prívržencami.
Do roku 1918: Priebežne sa názvy Bratislavy menili na:
Poson, Brezesburg, Brecisburg, Bosenburg, Brecesburg, Brezisburg, Brezzizburch, Breisburg, Bresburc, Preslawaspurch, Prespurch, Brespurg, Bosan, Preburch, Bosania, Prespurch, Bresburch, Bresburg, Prespuerch, Brespurg, Posonia, Possen, Presburch, Bosonium, Prespurch, Posonium, Bosonium, Brezburc, Bosonium quod Prespurc teutonice nuncupatur, Brisburc, Posonium, Posony, Bassan, Posonia, Preßburg, Presburg, Pressburg, Presburh, Pozsony, Pressporek, Prešporek, Presspurek /Prešpurek, Prešporok, Břetislav, Břetislava, Braťislava (nad Dunajom)
V 2. pol. 19. stor. Tvar Bratislava sa prestal používať, ojedinele sa však vyskytol tvar Břetislava
Koncom 1918: Prechodne Wilsonovo mesto (Niektoré pramene však uvádzajú, že tento názov používali výlučne česko-slovenské légie v Taliansku začiatkom roku 1919 na svojich mapách)
1918 (10. október)
         (18. október)
         (28. október)
- založenie Slovenskej národnej rady
- Washingtonská deklarácia, vyhlasujúca nezávislé Česko-Slovensko
- vznik Československej republiky
1918 – 1939: Súčasť Česko-Slovenska (od 22.2.1919 Bratislav, 6.3.1919 upravené na Bratislava)
1939 – 1945: Hlavné mesto Slovenského štátu.
1945 – 1948: Súčasť Česko-Slovenska (ČSR).
1946: Vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
1948 - 1990: Bratislava je hlavným mestom Slovenska (Slovenskej socialistickej republiky) v rámci Československa (ČSSR)
1971: Obce Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica boli pripojené k Bratislave.
1990 - 1992: Hlavné mesto Slovenska (SFR) v rámci ČSFR.
31.dec.1992: O polnoci definitívny zánik vyše 70-ročného spoluštátia Čechov a Slovákov.
Od roku 1993: Hlavné mesto samostatného zvrchovaného Slovenska dodnes. V súčasnosti známa ako Bláva né :-).
Od 1.mája.2004: Súčasť EÚ dodnes.